Keď ich spoznáte bližšie a zistíte, čo všetko vedia a ako usilovne pracujú vo váš prospech, za zázračné ich možno považovať budete. A nielen na záhrade je možné využiť ich veľkorysé služby.
Zdravá a úrodná, skrátka kvalitná pôda je absolútnym základom všetkých pestovateľských úspechov. A čo je na to potrebné?
Mala by byť dobre prevzdušnená, pretože korene rastlín potrebujú kyslík. Mala by prepúšťať prebytočnú vodu, aby korene neuhnívali v prílišnej horúčave, ale zároveň by mala vedieť zadržať vlahu, ktorá rastliny napojí v období sucha. Mala by ich tiež zásobovať dostatkom živín. A sú to práve dážďovky, ktoré pôdu vedia prevzdušniť aj pohnojiť a obohatiť o látky, ktoré zadržiavajú vodu i živiny. Z tuhého ílu bez vašej pomoci ideálnu pôdu nevytvoria. Ale keď im trochu pomôžete, odvedú za vás obrovské množstvo práce.
Kráľovne zdravej pôdy
Dážďovky obyčajné (Lumbricus terrestris) pôsobia krehko, pôdu však odhodlane prevŕtavajú až do dvojmetrovej hĺbky. Vďaka tomu do nej prúdi vzduch, voda sa ľahko vstrebáva. Dážďovky tak v pôde môžu zaistiť ako dostatok kyslíka, tak aj rovnováhu vodného režimu. Ale to ešte nie je všetko. Dážďovky necestujú len tak pre zábavu, hľadajú potravu. Pokiaľ ju nájdu na povrchu pôdy, kam im ju môžete nachystať, zatiahnu listy či pokosenú trávičku do svojho podzemného kráľovstva, aby ich tam v pokoji strávili. Premení ich na trus, ktorý má pre pestovateľov cenu zlata. Okrem pre rastliny ľahko dostupných živín obsahujú aj enzýmy a humínové kyseliny, ktoré preukázateľne podporujú rast, kvitnutie, plodnosť i celkovú vitalitu rastlín.
Pokiaľ máte na záhrade kvalitnú pôdu a v nej dostatok dážďoviek, nemusíte ju ani rýľovať – dážďovky ju prevzdušnia za vás, ale oveľa šetrnejšie. Ušetríte si prácu, hlboko uložené semená buriny navyše zostanú spať a neprebudia sa. Nedôjde k zbytočnému narušeniu zložitých podzemných väzieb pôdnych mikroorganizmov a nakoniec ani samotných dážďoviek. Pokiaľ je pôda príliš ťažká, raz ju riadne a hlboko zrýľte, a pritom ju odľahčite pieskom (alternatívou výborných vlastností je tiež drobné drevené uhlie) a zapravte do nej aj nutnú porciu kompostu. Potom už stačí kompost nastielať na povrch a záhony mulčovať, aby ste potlačili buriny a prichystali dážďovkám ideálne prostredie.
Dážďovky v komposte
Dokonalý kolobeh živín, kedy zo všetkých odumretých zvyškov vznikne podklad pre nový život, závisí od armády rozkladačov. A aj keď sa o konečný rozklad starajú predovšetkým mikroorganizmy, dážďovky celý proces urýchlia a výsledný materiál obohatia. Konzumujú všetky organické zvyšky, ktoré pekne natrávia a odovzdajú ďalej. Kompost preto nikdy neoddeľujte od voľnej pôdy, aby sa do neho mohli nasťahovať. Pravda, ak kompost prechádza horúcou fázou, kedy teplota stúpa nad 60 ° C, musia sa dážďovky stiahnuť, ale akonáhle materiál trochu vychladne, nasťahujú sa späť.
Predovšetkým drobné a štíhle dážďovky hnojné (Eisenia foetida) sú v komposte ako doma a dobre znášajú aj vyššie teploty. Pokiaľ nebývajú priamo v ňom, pohybujú sa skôr vo vrchnej vrstve opadanky, ako v hĺbke pôdy. Trávia aj množia sa rýchlejšie ako dážďovky obyčajné a rýchlo spracovávajú zvyšky. Dážďovkám sa nemusíme báť predkladať ani nakazené ovocie a zeleninu – rozkladači si v prírode nemôžu vyberať, ich tráviaci systém si poradí so všetkým. Dážďovky skonzumujú aj mnoho pôdy. A baktérie a plesne, ktoré by pre nás boli v strave veľmi nebezpečné, vedia svojimi enzýmami dokonca zneškodniť.
Ako to robia?
S pomocou svalov, ktoré ovládajú každý telový článok a s prispením štetiniek a slizu sa dážďovky dokážu pohybovať vskutku svižne. Neznášajú slnečné svetlo a sucho, milujú vlhké prítmie pôdy. Väčšinu života trávia v jej náručí a neúnavne cestujú, aby našli ďalšiu potravu. Zdravá pôda je preto dážďovými chodbičkami doslova pretkaná, pretože v jednom kubickom metre môže žiť a pracovať aj cez 400 dážďoviek. Sú obľúbenou potravou mnohých živočíchov, o to odhodlanejšie sa však množia.
Ich pokožka musí byť neustále vlhká. Ale pretože dýchajú celým povrchom tela, a to vzdušný kyslík, v kaluži vody sa môžu utopiť. Preto pri silnom daždi vyliezajú na povrch – seba tak chránia a zároveň uľahčujú prienik vody do pôdy. Chodbička, ktorú práve vytvorili až na povrch, je vode k dispozícii. Dostatok dážďových chodbičiek môže zmierniť alebo úplne eliminovať aj lokálne povodne.
Tráviaca trubica zaberá takmer celé telo dážďovky, a zatiaľ čo predným koncom hltá zvyšky lístia a ďalšiu organickú hmotu (denne až toľko, koľko sama váži), druhým koncom odchádza trus, ktorý je nad zlato. Dážďovky nemajú centrálny mozog, vystačia si so zhlukom ganglií a rebríčkovitou nervovou sústavou, ktorú si možno pamätáte zo školy. Je skutočne dôležitá, umožňuje im ovládať každý jednotlivý článok tela.
A hoci bez mozgu, hlúpe rozhodne nie sú. Výskumy ukázali, že rozmnožovanie neprebieha medzi dážďovkami, ktoré sa náhodne stretnú, ale že sa vo svojich chodbičkách cielene vyhľadávajú a navštevujú. Môžeme sa preto domnievať, že spolu aj po dážďovskom spôsobe komunikujú a pytačky nijako neodoberajú. A ak sa viac dážďoviek vyskytne veľmi blízko seba, vykazujú známky stádneho správania – v bludisku pre nich pripravenom napríklad všetky svorne zamierili k rovnakému východu, hoci keď boli do bludiska vpustené jednotlivo, každá si blúdila po svojom. Vedia toho skrátka viac.
